8.6 C
Slovakia
piatok, 23 októbra, 2020
Home Reporty Uprising 2012, report, piatok

Uprising 2012, report, piatok

UPRISING REGGAE FESTIVAL 2012
PIATOK 24.8. 2012
Prvých 20 alebo 30 minút ľudia čakali na ostrom slnku pred vstupom celkom ochotne a dobrá nálada ich neopúšťala. Ale čím viac sa čakací čas na pásky predlžoval a rada nezmenšovala, budúci návštevníci festivalu boli nespokojnejší a unavenejší. Ľudia sa najčastejšie sťažovali na málo vstupov do festivalu, zdĺhavé osobné prehliadky a na skutočnosť, že kým oni zbytočne čakajú v rade, na pódiu v areáli im práve dohráva kapela, ktorú chceli počuť. Keď sa konečne dostali dnu, kroky väčšiny práve prídených smerovali k najbližšiemu Main Stage, kde práve prebiehal koncert chorvátskeho zoskupenia Siti Hlapci. Príjemné európske reggae návštevníkov festivalu dostávalo do správnej pohodovej nálady a bolo vidno, že aj samotní hudobníci si hranie užívajú. Po nich mali na hlavnom pódiu vystúpiť Medial Banana, ale chystali veľkú show s rôznymi hudobnými hosťami, takže nazvučovanie trvá dlhšie. Ideálny čas na presun do Cirkus Arény, kde za gramcami stál legendárny ska (a reggae) selektor Joe67.  Jeho oldschool set bol príjemný a pohodový ako vždy, no miestami tracky ako Monkeyman v pôvodnej verzii možno pôsobili až príliš uvoľňujúco. Zaslúžil by si však isto trošku neskorší čas svojho vystúpenia v rámci festivalu, čím by si ho prišlo vypočuť aj viac ľudí.
Na menšom stage-i v lese s názvom Mungo“s  Station pódium patrilo Juju Planet Dub. Pozitívne vibrácie boli všade naokolo.
Dancehall Stage, kde práve začína dancehall workshop pod vedením tanečnej inštruktorky Aron Mitu sa stal ideálnym miestom pre tancuchtivých ľudí plných energie.
Po krátkej návšteve v dancehallovom stane návrat na Main Stage, kde domáca mladá reggae kapela Medial Banana práve odpálila svoju energickú show. Osvedčené hity ako Reggae Muzika či Naturally Lifted prestriedali sviežimi kúskami ako Balkán s hudobnými hosťami – dychovou sekciou Hugo Čávez Orchestra. Na pódiu okrem nich stála napríklad aj speváčka z Without Strings či perkusionista z La3no Cubano. Publikum potešila aj coververzia starého reggae hitu A La La La La Long. Bratislavskí rastamani počas celej doby trvania koncertu rozdávali široké úsmevy na všetky strany a svoje vystúpenie zavŕšili prerábkou rádiového hitu Horehronie, z ktorého vlastným textom spravili akúsi ódu na rastlinku (nielen) rastamanmi tak obľúbenú.  Demonštratívne si počas jej odprezentovania zapálili cigaretu s bližšie neurčeným obsahom, ktorá kolovala po pódiu. Po záverečnom potlesku spokojní ľudia mierili s cieľom osviežiť sa k stánkom. Hoci tento rok opäť stúpli ceny za pivo či nealko nápoje, ľudia nemali inú možnosť, pretože do areálu festivalu bolo zakázané vnášať akékoľvek fľaše s nápojmi.
Vo workshop zóne sa dostávame k malému Batelier Stage, kde vystupuje Tribuman. Talentovaný Francúz, ktorý sa na Uprisingu objavil už viac ročníkov po sebe, bez prestávky dokazuje, že v tom čo robí  je na tohtoročnom Uprisingu ozaj špička. Po čase prenechal mikrofón kolegovi a o pár minút sa vrátil aj s oboma spevákmi z Medial Banana, aby si všetci spolu mohli dať kvalitný ragga freestyle. Odznela opäť aj Reggae Muzika v inom, no vydarenom prevedení. Toto kvalitné vystúpenie bolo len ochutnávkou Tribumanovho ďalšieho vystúpenia v Cirkus Aréne o 21:30. Čo sa týka spevákov Medial Banana, bolo ich možné stretnúť kdekoľvek v areáli festivalu, a kde sa pristavili, tam produkovali muziku. Erik alias King „Shabba Kong“ bol okrem iného k videniu aj v Monster Mini Stage-i, kde vzal rolu selektora.
Na hlavnom pódiu od 18:30 hrala ďalšia známa bratislavská formácia Polemic. Aj keď sa mnohí čudovali zaradeniu ska kapely na hlavné pódium reggae festivalu, ich vystúpenie nakoniec pôsobilo veľmi osviežujúco a okamžite publikum roztancovalo. Odzneli klasické hity zo skorších dôb kapely, ako aj kúsky z posledných vydaných albumov. Bejzo a spol. aj po toľkých rokoch pôsobenia na scéne znova ukázali, že sú vo stále vo forme.
Na hlavné pódium prichádza Etana s kapelou Raging Fyah. Spevácka diva z Jamajky v elegantnej tmavej dlhej róbe svojim krásnym čistým hlasom musela spôsobiť zimomriavky každému divákovi a poslucháčovi. Etana s doprovodnou kapelou odprezentovala aj niekoľko coververzií starých hitov, vrátane vydareného coveru You Can Get It od Desmond Dekkera.
Na Mungo“s  station neskôr vystúpil  soundsystem Part2Style Sound z Tokya. Japonci predviedli energický mix dubu, jungle a dubstepu a u početného publika mali obrovský úspech.
Medzičasom na Main Stage začína hrať jedna z najväčších hviezd tohtoročného festivalu – Max Romeo. Legendárny rodák z Jamajky predviedol kvalitné roots reggae vystúpenie, počas ktorého odznel  aj všetkými najviac očakávaný hit speváka – Chase the Devil. Reggae deduškovi s dredami počas celého, približne 45 minútového vystúpenia nezmizol jemný úsmev z tváre. Show ozvláštnili jeho vnuci, s ktorými sa Max podelil o pódium. Hneď po jeho vystúpení sa na pódiu objavil ďalší Jamajčan – extravagantný Lee „Scratch“ Perry, ktorý v marci tohto roku dovŕšil sedemdesiatšesť rokov. Aj napriek svojmu veku odspieval kvalitne. Vyžaroval z neho kľud a istá dôstojnosť reggae veterána. V starom čiernom ošúchanom saku s nášivkami Haileho Selassieho, s bradou nafarbenou na červeno, s masívnymi striebornými šperkami a v rasta šiltovke s prilepenými obrázkami, odznakmi, brošňami a cédečkami neostal nič dlžný svojmu imidžu exota. Keď Leemu už ku koncu svojho približne hodinového vystúpenia  začínali mierne dochádzať sily, odspieval zvyšok koncertu posediačky.
V tom čase Cirkus Arénu roztancovával Lenin Krevic aka Ichiman, ktorý patrí už k selektorským stáliciam na slovenskej scéne. Dobre vybraný balkan beat, ragga, aj world music zapríčinili, že v dobrej nálade bol on i návštevníci tancujúci dole pod pódiom.
V Cinema Stage zatiaľ bežali filmy a dokumenty Rasta: 12 Tribes a When We Grow.
Na hlavnom pódiu sa chystali vystúpiť jedni z headlinerov festivalu, britská kapela Asian Dub Foundation, pozostávajúca z hudobníkov indického pôvodu. Potemnelé pódium sa rozžiarilo a zoskupenie odštartovalo svoju dynamickú show. Počas hodiny a pol predviedli  perfektný, pre nich už povestný mix štýlov ako rapcore, dancehall, punk, rock, ragga, dub, drum and bass. V niektorých songoch kapela dokonca používa aj prvky indickej modernej hudby bhangra. Nechýbali ani najväčšie hity Britov ako Flyover, Fortress Europe, či nakoniec aj Rebel Warrior. Ruky fanúšikov hneď smerovali k nebu. Traja speváci (Al Rumjen, Aktar Ahmed a Sunjay Tailor, ktorý je zároveň aj DJ-om ) sa postarali o skutočne energickú show. Nezaostával za nimi ani perkusionista Prithpal Rajput aka Cyber, majestátny dlhovlasý hudobník v čiernom odeve, ktorý doslova drtil svoj dhol (tradičný indický bubon). Zahanbiť sa nedali ani bratia Martin Savale na base a Steve Chandra Savale aka Chandrasonic (gitara). Všetci členovia sa neprestávali hýbať a skákali po pódiu aj so svojimi hudobnými nástrojmi. Naživo zneli energickejšie a ostrejšie. Vystúpenie vnieslo na Uprising nádych exotiky a  podľa mňa sa môže suverénne nazvať jedným z najlepších, ak nie aj priamo najlepším z tohto dňa.
Večerné koncerty na Main Stage boli po zotmení sprevádzané žonglérskymi vystúpeniami a fireshow. Na plošinách po pravej i ľavej strane stage-u sa sólovo striedali artisti a predvádzali častokrát ozaj dychberúce kreácie s ohňom.
Slovenský Malalata Soundsystem, ktorý dostal priestor od tretej do piatej hodiny rannej v Cirkus Aréne, bol skvelým zakončením prvého festivalového dňa. Kto ešte aj po celom dni a noci plných skvelých interpretov širokej hudobnej škály mal veľa energie, mohol ju vyskákať a vytancovať práve tu. Malalata zabodovala remixami hitov od rôznych svetoznámych interpretov ako je Manu Chao (Bongo Bong), ale aj hitovkami z iných žánrov, ktoré sa zdanlivo na reggae festival nehodili, ako napríklad Should I Stay or Should I Go od The Clash, Blitzkrieg Bop od Ramones či Smack My Bitch Up od Prodigy. Účastníci festivalu ich ale viackrát ocenili potleskom či divokým tancom.

autor: Martina S / Musicpress.sk