8.6 C
Slovakia
štvrtok, 26 novembra, 2020
Home Reporty Z melancholického sna na Colours nás zobudili až Bomba Estéreo!

Z melancholického sna na Colours nás zobudili až Bomba Estéreo!

Po úspešnom festivalovom štarte, ktorému kraľoval do piatej rána John Lydon s Public Image Ltd sa naplno rozbehli aj všetky ostatné scény Colours of Ostrava. Atmosféra festivalu však piatkový deň bola skôr melancholickejšieho charakteru, čo určovali predovšetkým interpreti na čele s Luno, Brendanom Parry, či potemnených Blackfield. Energické oživenie prišlo až s príchodom nočných hodín spolu s Bomba Estéro a výstrednými Američanmi Semi Precious Weapon.

Ako prichádzame do areálu, máme pocit, že je niečo iné, odlišné. Je tu viac ľudí, väčšie rady v stánkoch, viac rodiniek s deťmi, no za to viac možností vybrať si tú svoju líniu umelcov. Ludia vo veľkej miere volia kapelu Nightwork, o ktorej panujú chýry o perfektných koncertoch, a tak nás zaujíma, či sú pravdivé. Zaplnený priestor pred hlavným stageom nám napovedá, že by to snáď mohla byt pravda, no narážame na krutú realitu. Posledné tri piesne, ktoré sme stihli, boli všetko cover verzie od iných interpretov, pričom sa nebáli prerobiť pieseň aj od Kabátu, čo bol pre mňa osobný vrchol nevkusu, čím ma skôr presvedčili, že táto kapela nepatrí na hlavný stage Colours, ale niekde na rockový festival. Chuť si však naprávame pri vystúpení kapely Luno, ktorá je vedená Emou Brabcovou (Ex Khoiba). Ema nám od začiatku pripadala trochu nesvoja, no v momente, keď začala spievať, akoby sa zastavil čas. Prekrásne ladený hlas, doplnený o výborný hudobný doprovod zneli výborne a my upadáme do tranzu, v ktorom si uvedomujeme, že svet je zvláštne miesto, kde popri sebe dokáže existovať dobro so zlom.  Po emočne vypätom vystúpení, odvážne volíme hneď ďalšie.

Joan as Police Woman mala patriť k tomu najlepšiemu v piatok, avšak nekvalitný zvuk a nízka účasť publika spôsobily, že jej koncert vôbec nevyznel tak, ako by mohol. Výborný koncertný potenciál tak bol premárnený, no my  aj tak odchádzame s výbornými dojmami z piesne „The Magic“. Predstavenie Joan ani neskončilo a my bohužiaľ neúctivo odchádzame na druhú stranu areálu, aby sme videli naživo mužskú polovičku legendárneho dua Dead Can Dance, Brendana Perryho. Postarší, takmer plešatý pán nám ukázal, v čom spočívalo kúzlo DCD.  Emócie vystupňované do krajnosti, dostávajú človeka do tranzu, kde ignoruje okolie a vníma len samého seba, svoje vlastné ja. Hudba do nás preniká a my nie sme schopný sa jej ubrániť. Zatvárame oči a prebúdzame sa až na konci koncertu zo sna, ktorý bol tak nádherný, plný emócií, uvedomenia si samého seba, až v nás zostal pocit prázdnoty a potreby znova upadnúť do krásneho sna s Brendanom Perrym. No nedá sa, pretože je koniec a my sa vydávame zaplniť pocit prázdna, ktorý v nás zostal.

Ako sa snažíme, tak sa snažíme, no moc nám to nejde. Skúšame si pochutnať na chutnom jedle, no obrovské rady nás odrádzajú. Skúšame to s nápojmi, no opäť narážame na rovnaký problém, až sa nám podarí dostať na hradné nádvorie, kde si môžeme vybrať aj niečo odlišné ako Ostravar a bez rady.  A tak aspoň s malým kúskom šťastia sa konečne pri stolnom futbálku dokážeme odviazať. No to už  sa znova chystá ďalšia kapela na hlavnom stagei Blackfield. My však radšej volíme niečo energickejšie, priamočiarejšie, a to je tanečná pecka Bomba Estéreo z Kolumbie. Tanečné rytmy chytili takmer každého okrem tých pár dušičiek, ktoré ešte mali stále v hlave Brendana. Šialenci z Bogoty to odpálili ako v legendárnych miestnych kluboch. Obrovská energia chrliaca sa z pódia je poctivo prenášaná do pohybových sústav tancujúcich ľudí. Chytľavé rytmy a strhujúci hlas speváčky Liliany Saumat nám ukázali, odkiaľ sa berú povesti o energických večierkoch v kluboch Bogoty.

Ako sa noc prelína do sobotného času, tak sa ľudia snažia dostať pred hlavný stage na výstredných a kontroverzných Semi Precios Weapon. Preslávili sa ako predkapela Lady Gaga, moderátor ich uviedol ako najpopulárnejšiu kapelu New Yorku, no oni len prišli ako víchor, spustili rockonrollovú smršť plnú oplzlostí, alkoholu a primitívnych textov, no to všetko fungovalo, aj keď u nás do určitej doby, pretože s pokročilou hodinou prišla obrovská únava po celom dni, ktorú sme nedokázali prekonať.

Druhý festivalový den Colours of Ostrava nám priniesol nevídané zážitky, predovšetkým Brendan Perry. Pred nami je tretí den, ktorému budú určite  kraľovať  kozmopolitný projekt N.O.H.A, britský The Horrors a hlavne Apollo 44O, ktorý sa podľa čerstvých informácií stanú šialencami, ktorí roztancujú celé publikom a pritom predstavia aj zopár nových piesní.

Pikoška na záver. John Lydon sa spolu s Public Image Ltd bavili do piatej hodiny rannej v backstagei odkiaľ sa dostali až po žalostných prosbách pánov šoférov, ktorí sa museli ráno o 6 dostaviť pre inú kapelu.

 Autor a foto: Lukáš Osvald/Musicpress.sk