8.6 C
Slovakia
štvrtok, 28 marca, 2024
spot_img
ÚvodReportyFågelle – veršovaný hluk ticha
spot_img

Fågelle – veršovaný hluk ticha

Fågelle
Fågelle

Občas sa vám žiada ísť na koncert, kde vlastne neviete, čo máte očakávať. Iba vkročiť s tichou bázňou a oveľa hlučnejšou vravou svojich vnútorných predstáv. Do priestoru, o ktorom ste si tiež všeličo mysleli, alebo ste len okolo neho ľahostajne prechádzali. Ísť na koncert švédskej noise pop umelkyne Fågelle do Českého múzea hudby? A veď prečo nie?

Má byť hudobné múzeum iba skanzenom minulosti, alebo sa má v ňom odohrávať aj príbeh súčasného umenia? Otázka, na ktorú máme po koncerte švédskej skladateľky, jasnú odpoveď. Má a mal by. Podobné aktivity by sme uvítali aj v tom našom bratislavskom, ktoré reflektuje iba starú hudbu, čo je v určitej miere v poriadku, veď už v názve má za funkcionalitu bádať a archivovať minulosť, no predsa len by malo reflektovať aj potreby súčasného diváka. Zvlášť, keď je jeho dobrá lokalita a koncertná sála málo využívaná.

Dizajn pražského suseda s barokovým a klasicistickým priečelím v dvorane využíva hru svetla a tieňa nielen ako estetickú kulisu, ale priamo zasahuje do hudobného deja. Ako prvý sa snažil z toho vyťažiť Jan Kašpar alias Obelisk of Light. Český hudobník vidí momentálne svoju umeleckú víziu viac v atmosférickom ponímaní štruktúr než v piesňovej forme. Predtým ho inšpirovali napríklad taký Earth, ktorý v tých dňoch hrali aj v Prahe, teraz ho uchvacuje svet contemporary music a ambient. Cez rôzne modulátory skresľuje zvuk gitary, čím vytvára oblak preniknuteľných zvukových signálov. Napriek dôkladnej príprave tam vždy zohráva úlohu nepredvídateľnosť okamžiku. Avšak medzi stovkami podobných projektov je ťažké ho rozlíšiť a ihneď po skončení vyprchá jeho posolstvo.

To sa však nedá povedať o prejave švédskej speváčky a skladateľky Klare Andersson. Jej škandinávska povaha sa zhmotňuje v umeleckom profile Fågelle. Po prvé je výbornou speváčkou, po druhé severskú magickosť preostruje vlastnou charizmou, a po tretie to celé spája v originálnom poňatí – abstrakciu v konkrétnosti, pevnú formu s improvizáciou, univerzálne postupy s vlastnými pravidlami. Takáto symbióza vás k sebe pripúta nielen naživo, ale bude fungovať aj pri sústredenom počúvaní v tichu domova.

Do Prahy prišla predstaviť svoj najnovší album Helvetsdagar, ktorý je prepojením alternatívnych až avantgardných línií s popovými melódiami. Definuje ho už hlavná téma, ktorou je pohľad na súčasnú spoločnosť – ten vnútorný a vonkajší, v ktorom sa ticho a hluk zamieňa podľa toho, ako naším názorom načúva svet.

K svojím nohám si rozložila niekoľko krabičiek a pedálov a do rúk zobrala gitaru a slák – to bol celý sprievod – jej pomyselná kapela. Cez rozličné hluky, zhluky, hudobné tóny hľadala hlas poézie. Nehudobným prejavom dávala formu, ktorá sa miestami zlievala, inokedy držala pohromade ako koláž. Rozbitie pevnej formy robí skrz dynamiku, veď nie náhodou spolupracuje s producentom Henry Lippom, ktorý pracuje s jej obľúbenkyňou, švédskou skladateľkou Annou von Hausswolff. Drevnosť a deštruktívnosť harmónie svojej rodáčky ona uhladzuje a ukolísava. Najprv vás uspí, aby ste sa zrazu ocitli vo viacvrstevnom sne, z ktorého sa pomaly prebúdzate do ďalších a ďalších úrovní. Zvukomalebnosť švédčiny s drsnosťou jej vyslovovania, zapríčinené množstvom hlások, ešte zvýraznila lyrickú podobu folklórnych pasáží.

V niečom naozaj pripomínala Björk, ku ktorej ju prirovnávajú hudobní publicisti, inokedy zase evokovala nespútaný pohyb svojich obľúbencov Death Grips a mnoho podobností by sa našlo aj z Roberta Henkeho, Chrisa Watsona a ďalších skladateľov, ktorí trávia hodiny nahrávaním v terénne, aby priniesli zvuky z bežných javov a vecí, ktoré si len málokedy uvedomujeme.

Interpretka a skladateľka obľubuje, keď gestom svojho umenia fyzicky splynie s koncertným priestorom. Do inšpirujúceho miesta Českého národného múzea hudby zapadla prirodzene. Mihotajúci sa ruch veľkomesta odrážajúci sa vo vitráži múzea aspoň na chvíľku pohltila a spomalila. A náhodní okoloidúci, ktorí sa pri tom skle zastavovali a prizerali, možno nabudúce naberú odvahu sem vkročiť.

 

autor: Daniel Hevier ml.; interpreti: Fågelle; Obelisk of Light; 25.11.2019; České muzeum hudby, Praha

spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img