8.6 C
Slovakia
pondelok, 26 októbra, 2020
Home Reporty Febio Fest 2014 - Na festivale umocňovala hudba vizuálny zážitok

Febio Fest 2014 – Na festivale umocňovala hudba vizuálny zážitok

Febio_2014_pozadie_01Medzinárodný filmový festival Febio Fest na svojom 21. ročníku ponúkol to najzaujímavejšie zo súčasnej európskej a americkej kinematografie. V sedemnástich programových sekciách predstavil  v rámci 228 projekciách až 140 titulov. Okrem toho ponúkol aj pestré sprievodné podujatia so zaujímavými hosťami zo SLovenska, Česka, Poľska, Maďarska a Ukrajiny.

Festival bol putovný a po skončení sa z  Bratislavy postupne presunul do Košíc, Martina, Trenčína, Trnavy, Banskej Bystrice, Prievidze, Kežmarku,  až zakončil svoju púť v Prešove. Filmy v rôznych programových sekciách predstavili nielen súčasnú európsku kinematografiu, ale aj americké klubové kino. Naša redakcia sa zamerala na hudobnú zložku z niektorých uvedených filmov.


 

Westernová klasika

Tohtoročný Febiofest ponúkol pestrú kolekciu starých amerických westernov. V klasických príbehoch sa premietla atmosféra divokého západu a neľútosného boja hlavných hrdinov so šerifskou hviezdou na prsiach s vyvrheľmi spoločnosti. Muži zákona, ako aj tajomní desperádi v týchto príbehoch často balancujú na hrane vlastnej morálky a riskujú pre pokoj svojho mestečka celý svoj život. Vo westernovej kinematografii zohráva hudba podstatnú úlohu a v piatich ponúknutých filmoch mala pestré zastúpenie. Vo filme Na pravé poludnie sa po celý čas zjavuje podprahový basový leitmotív evokujúci vlak, ktorý predznamenáva tragédiu.

High Noon – introduction


 

Krásne prírodné scenérie, vyprahlé púšte a miniatúrne mestečká bolo možné vidieť vo filme Jeseň Čejenov, ktorý ponúkol realistickejší pohľad na minoritný život vytláčaných Indiánov. Do jemne epickej hudby Alex Northa vstupovali synchrónne zvuky dupotu divých koní, praskanie ohňa, ale aj zbesilosť americkej kavalérie a vzájomná túžba po krvi.

Alex North – Cheyenne Autumn Main Title

http://www.youtube.com/watch?v=d3MsaxhVbsM


 

Vyvrcholením sekcie Westernová klasika bol nesmrteľný filmový hit Once Upon a Time In The West. V jednom z najslávnejších amerických westernov režisér Sergio Leone nepriniesol adrenalínovú jazdu, ale vyčkávaciu dva a pol hodinovú hru. A divák tak zostáva napätý a skľúčený. Spektrálne kamerové zábery, ako aj mikrodetaily ľudskej mimiky zintenzívňujú psychologický aspekt filmu. Hudba Ennio Morriconeho vykazuje nervozitu opusteného amerického vidieku, prítomný pach smrti, ale aj nádej na nový lepší život. Morriconeho filmové melódie sú dodnes považované za vrcholný príklad neoddeliteľného dramatického účinku hudby na príbeh. Predovšetkým harmonikové sekvencie vedia navodiť tú správnu napätosť. Filmové festivalové uvedenie bolo načasované pred očakávaným koncertom maestra Ennio Morriconeho v Bratislave, ktorý sa zo zdravotných dôvodov preložil na november.

Ennio Morricone – Once upon a time in the West


 

Klubový jukebox

Pri umelecky ambicióznejšej tvorbe si môžu režiséri dovoliť aj to, čo by im producenti zatrhli pri predpokladaných komerčných ťahákoch. Aj v hudobnej zložke môžu viac experimentovať a vynechať veľkoleposť, epickosť, či neo klasickú gýčovosť a symfonickú gradáciu. Veľmi obľúbeným spôsobom je vytiahnutie starých tanečných šlágrov, amerických evergreenov, alebo zaradenie zbesilej world music jazdy, či psychedelického vlnobytia. Film bratov Coenovcov Big Lebowski,  sa stal vzorovým príkladom dobre namiešaného soundtracku, keď pre snímku nevznikla ani jedna pôvodná autorská kompozícia, napriek tomu všetky skladby pasujú do deja.

Big Lebowski – Just Dropped In

http://www.youtube.com/watch?v=bgNugC57fEw


 

Surrealistické vízie, morbídnosť a škaredosť, postavil vo svojom filme Holy Motors režisér Leos Carax do kontrastu s “krásnym, čistým” svetom temného Paríža. Zároveň sa však pýta publika, čo je normálne, a čo už je neakceptovateľné väčšinou.  Dekadentný Paríž sa ukazuje, ako kontroverzné mesto, ktoré je nasiaknuté históriou, ale aj podprahovou špinou. Hudba k filmu je akousi kolážou a stretom starého a súčasného sveta. V hudobnej zložke sa prestriedali šansónové vzlyky Kylie Minoque s kompozíciami japonského skladateľa Akiru Ifukubeho, s nezabudnuteľným vyznaním Franka Sinatru “My Way“, či s dielom Dmitrija Šostakoviča “Funeral March (Adagio molto)“. Film má mnoho silných momentov,  jednou z nich je aj skupinová akordeónová scéna.

Holy Motors – Accordian scene


 

Ochutnávka: Projekt 100 – 2014

Špeciálnymi chuťovkami tohtoročného Febiofestu boli dve nádherné audio – vizuálne snímky, Kubrickova 2001: Vesmírna Odysea a Koyaanisqatsi od Geofrey Reggio. Práve meditačná panoráma Koyyanisqatsi je strhujúcim príkladom filmu bez slov, iba zo sprievodnou hudbou sfér.  Vzájomný vzťah ľudstva a moderného sveta posúva našu civilizáciu za graduálny horizont, no zároveň aj na okraj vzplanutia. Špirálu medzi obrazom a hudbou umocňuje skladateľ Phillipp Glass svojim minimalizmom. Miestami mu stačí iba niekoľko tónov, ktoré graduje, repetiuje a vyrovnáva nimi pravidelný rytmus medzi strihom a hudbou. Význam slova Koyaanisqatsi znamená v jazyku Indiánov kmeňa Hopi “život vyvedený z rovnováhy”a režisérovi sa podarilo,  aj vďaka Glassovi vytvoriť predel medzi prirodzeným plynutím času a súčasným prerušením jeho rovnováhy.

Koyaanisqatsi – trailer


 

Filozofická sci – fi snímka 2001: Vesmírna Odysea sa zaoberá vývojom ľudskej civilizácie od  primitívnej prakolísky až do éry moderných dobyvateľov a kolonizátorov vesmíru. Metafyzická introdukcia je umocnená kompozíciou Also sprach Zarathustra, v ktorej je odzrkadlená transformácia zvieraťa na mysliacu bytosť, ale zároveň je aj načrtnutý vývoj jeho deštrukčnej sily prostredníctvom tympán. Táto poéma Richarda Straussa je metaforicky prepojená s nasledujúcou valčíkovou sekvenciou Na krásnom modrom Dunaji od Johanna Straussa mladšieho. Leitmotívom celého filmu je dielo Atmospheres od maďarského skladateľa György Ligetiho, ktoré je porozkúskované po celom filme.

2001: A Space Odyssey…and Beyond the Infinite


 

Profil: György Pálfi (6/7 titulov) PÁL / Paolo Sorrentino – Výber z tvorby

Febiofest venoval tohtoročné profilové bloky dvom veľkým osobnostiam súčasného európskeho filmu – talianskemu filmárovi Paolo Sorrentinovi a maďarského režisérovi Gyorgy Pálfimu. Kým Pálfi ponúka vo svojich dielach pestrú imagináciu a bizarnosť, ktorá je zvýraznená veľkým zmyslom pre čierny humor, Sorrentino naopak podáva až prílišnú krutú realistickosť. Medzi štyrmi celovečernými snímkami Gyorgy Pálfiho vyčnieval strihový film Final Cut: Dámy a Páni,  v ktorom sa podľa reklamného motta “môže stať naozaj čokoľvek”. Najväčší ľúbostný príbeh všetkých čias je zostavený z archívnych záberov z viac ako 450 slávnych filmov a je okorenený strihovou hudbou.

Final Cut: Ladies and Gentleman – trailer

http://www.youtube.com/watch?v=bvBij7XNg7k


 

Sorrentino ukázal, ako by mal vyzerať poetický krátkometrážny film. Jeho príbeh z ragbyového prostredia La Partita Lenta, bol sondou životnej situácie, v ktorej dokáže aj maličkosť priniesť ľudským aktérom vykúpenie z každodennosti. A zároveň ich tak spraviť aspoň na chvíľu výnimočnými. Vo filme absentujú dialógy, náladu dotvára tichá meditačná hudba. K hlavným Sorrentiniho dielam na festivale Febiofest, patril životopísný príbeh o talianskom premiérovi Giuliovi Andreotti. “Božský” nie je obžalobou ani obhajobou kontroverzného kresťansko – demokratického politika, ale vykreslením jeho pádu až na samé dno pochybností. Hudbu k filmu pripravil Teho Teardo, ktorý akoby chcel hlučnosť talianskeho životného štýlu pretaviť do hrozivosti jeho politického pozadia. To, že si vedia Taliani zachovať aj v ťažkých chvíľach svojho národa zmysel pre humor, svedčí zaradenie známej popovej skladby Da Da Da.

Il Divo – trailer

http://www.youtube.com/watch?v=cw-qm-liCPA


 

PANORÁMA – OZVENY EURÓPSKYCH FESTIVALOV

V tejto sekcii sa ocitlo niekoľko výnimočných filmov, ktoré zaujali na medzinárodných festivaloch. Jedným z nich bola aj fascinujúca bizardná životopisná komédia Tanec Reality od chilského režiséra Alejandro Jodorowskeho,  v ktorom sa akoby iluzívne stretol svet Južnej Ameriky s Terry Gilliamom. Vo farebnom príbehu sa prelínajú outsideri a kripli s váženými postavami, ktoré navonok pôsobia neprístupným a tvrdým dojmom, ale vo svojom vnútri trpia pocitom malosti. Hudobný sprievod sa vo filme odráža v cirkusových aranžmánoch a folklórnych prvkoch Južnej Ameriky.

La Danza de la Realidad – trailer


 

Jednou z najväčších senzácií tohtoročného klubového priestoru, bol fantaskný príbeh Grandhotel Budapešť. Skvelý mix čiernej komédie a dobrodružného filmu, si získal divákov svojou brutálnou, no zároveň nežnou atmosférou. Francúzsky skladateľ Alexandre Desplat uplatnil vo filme fantajízne motívy s jemnou gradióznosťou a epiku, v ktorej sa odráža ľahkosť a zábavnosť tejto snímky.

 The Grand Hotel Budapest – trailer


 

K špeciálnym projekciám patrilo dielo Miklosa Jancsa – Svieži vietor. Organizátori sa ho rozhodli zaradiť, ako pietnu spomienku na jedného z najoriginálnejších svetových režisérov, ktorý zomrel len pár týždňom pre začatím festivalu. Film ukazuje zákernosť maďarského socializmu, ktorý sa neštítil využívať nadšenie mladých ľudí zmeniť svet a tak isto poukazuje na jeho absúrdnu hierarchickosť. Tento prvý farebný film Miklósa Jancsa približuje atmosféru mladých socialistických radikálov, ktorí pomocou budovateľských piesní a tancov sa snažia získať na svoju stranu klerikov. Neúprosný červený teror však behom chvíľky zomelie aj svoje ovečky.

Jancsó Miklós – Fényes szelek

http://www.youtube.com/watch?v=S8BRRcXvEXU


 

Spomenuté filmy, boli iba malou čriepkou do festivalovej mozaiky, ktorú tento rok tvorilo takmer 140 titulov. Veľká vďaka patrí organizátorom, ktorí preniesli na festival Febiofest, rôznorodý pohľad svetových aj domácich režisérov.

| autor: Daniel