8.6 C
Slovakia
štvrtok, 24 septembra, 2020
Home Reporty Fred Hersch sólo aj so spoluhráčmi na Strunách podzimu

Fred Hersch sólo aj so spoluhráčmi na Strunách podzimu

autor: Martin Kiss; fotografie: Struny podzimu; interpret: Fred Hersch & band; Struny podzimu; 22.10.2019; Anežský klášter, Praha

Na Strunách podzimu zahral Fred Hersch so svojím triom. Komunikatívny jazz prehováral v individuálnej aj kolektívnej podobe.

Fresch Hersch patrí medzi klavírnych velikánov jazzu. To si o ňom prečítate v každom popise jeho tvorby. Ale tomu, čo naozaj tvorí v okamžiku živej chvíľky tvorivosti, pochopíte až keď ste toho súčasťou. Na festivale Struhy podzimu bola dobrá príležitosť. So svojím triom zavítal do pražského kláštora sv. Agnesy. Výborná akustika historického miesta len pridala na atmosfére koncertu.

Už síce nepatrí k žiadnym mládencom, ale to s akou vervou odohral v šesťdesiatich piatich rokoch, takmer bez viditeľnej námahy, sólový set a po krátkej pauze ešte skoro dvojhodinové vystúpenie, bolo obdivuhodné. Niekedy môže nevyčerpateľná energia účinkujúceho publikum znaviť, no v tomto prípade na neho preskočila a nabila ho. Každá skladba bola v niečom iná, nič sa neopakovalo.

Hersch nie je len klavírnym virtuózom a skladateľom, ktorého vlastná tvorba presahuje viac ako štyridsaťpäť albumov, ale aj profesorom na konzervatóriu v New England, na katedre jazzových štúdií. Jeho technická precíznosť a dôraz na emócie sú hlavnými vlastnosťami novej vlny jazzu, ktorú vytvoril. A tento rukopis badať aj na ďalej generácii jeho študentov.

Ten elán si udržiava práve vďaka spolupráci s mladšími muzikantmi, ktorých nielen mentoruje, ale naberá od nich ich vedomosti a skúsenosti. Na tomto turné si vybral starších no stále od neho mladších kolegov a stálych spolupracovníkov – bubeníka Erica McPhersona a kontrabasistu Johna Héberta. V prvej časti bol väčší priestor na klavírny recitál s baladickými momentmi štandardov (napríklad In the Wee Small Hourse od F. Sinatru), ktorých esprit osviežoval originálnym autorským pohľadom. Kombináciu cudzieho a vlastného interpretoval aj v triu, kde klavír niesol nielen hlavnú melodickú oporu, ale aj harmonickú a rytmickú výplň.

Máloktorý žijúci skladateľ si môže povedať, že jeho kompozície sa stali štandardom, ktorý prijímajú kolegovia aj nasledovatelia. Fred Hersch to zaslúžene dokázal, s čím súhlasilo aj nadšené publikum pražského koncertu.