8.6 C
Slovakia
nedeľa, 20 septembra, 2020
Home Reporty Mierové metalové posolstvo z Blízkeho východu

Mierové metalové posolstvo z Blízkeho východu

Hlavnou hviezdou prvého jarného štvrtkového večera v Bratislave bola izraelská formácia Orphaned Land – známa svojimi filozofickými koncepčnými albumami s prvkami orientálneho folku a progresívneho metalu. Kapela však ďaleko presiahla svoje hudobné obzory a je považovaná za akýchsi metalových poslov mieru, ľudskosti a porozumenia v konfliktmi zmietanom regióne Blízkeho východu.

Ako prvá kapela večera, ktorý vzhľadom na počet piatich zúčastnených skupín možno považovať za taký menší festival, sa predstavila domáca formácia Mofokiller, ktorá počas polhodinky predviedla svoj stoner rock so slovenskými textami. Kapela v dnešných dňoch vydáva svoj druhý album Kult a na záver odznela aj horúca novinka Zviera v túžbe, ktorá sa dočkala aj zaujímavého klipového spracovania. Rozhodne príjemné vystúpenie na úvod.

Ďalším v poradí bol prvý zahraničný hosť, skupina Dirty Shirt z Transylvánie, ktorá mieša metal s prvkami rumunskej tradičnej ľudovej hudby. Rozhodne zaujímavá formácia, ktorá mi dala spomenúť na ich susedov z Moldavska Zdob si Zdub podobného zamerania, avšak Dirty Shirt boli v oveľa metalovejšom prevedení. Veľmi energické vystúpenie plné odviazanej zábavy. Po nich nasledovala medzinárodná formácia Subterraean Masquerade, ktorú založil gitarista Tomer Pink už v roku 1997. Ide o progresívno-metalovú kapelu integrujúcu prvky jazzu, psychedelického rocku a avantgardného metalu s death metalovými vokálmi, ktoré sa prelínajú s čistým spevom. V skladbách bolo tamaž príliš veľa progresívnych častí a miestami to na mňa pôsobilo neuceleným dojmom. Poslednou predkapelou bol špeciálny hosť európskeho turné Orphaned Land, talianska formácia Lunarsea, ktorá sa prezentovala sa melodickým death metalom göteborgského štýlu á la Soilwork, či ranný In Flames.

Subterraean Masquerade – Nomad

Krátko pred jedenástou hodinou večernou už nastúpili hlavné hviezdy, izraelský metalový export číslo jedna – Orphaned Land. Koncert začal dlhšou piesňou The Cave, ktorá je tiež zároveň úvodnou na ich najnovšom koncepčnom štúdiovom albume Unsung Prophets & Dead Messiahs z januára tohto roka. Základom konceptu albumu je Platónovo podobenstvo o jaskyni a z hudobného hľadiska ide o hudobné dielo s typickými prvkami Orphaned Land – skvelý zvuk a produkcia, orchestrálne aranžmány, zbory, meditačná a ťaživá atmosféra. 

Ťažisko koncertu tvorili nové piesne (We Do Not Resist, Like Orpheus s hosťovačkou Hansiho Kürscha zo spriatelených Blind Guardian, stará hebrejská pieseň Yedidi a dvojica výborných kúskov In Propaganda a All Knowing Eye), ale zazneli aj staršie kúsky ( The Kiss of Babylon, Ocean Land, Birth Of The Three, Norra El Norra z prelomového Mabool, Sapari , In Thy Never Ending), ako aj skladby, ktoré sú podporené videoklipom ( Let The Truce Be Known).

Orphaned Land – Brother

Hodinu a štvrť trvajúci koncert bol výbornou ukážkou moderného inteligentného metalu. Pozitívom pre mňa bolo, že tam nepchali zbytočne veľa samplov v snahe dosiahnuť štúdiový zvuk piesní. Spevák Kobi Farhi bol vo skvelej kondícii, ako aj gitaristi Chen Balbus a Idan Amsalem, ktorý v roku 2014 nahradil zakladajúceho fenomenálneho gitaristu a skladateľa Yossiho Sassiho, ktorý sa pobral na sólovú cestu. Treba však poznamenať, že ani po jeho odchode kapela nestratila nič zo svojej kvality a nové gitarové duo (Chen prišiel do kapely v roku 2012) funguje naozaj perfektne a tiež invenčne. Ostáva ešte spomenúť, že na bicie hral Matan Shmuely a na basovú gitaru zakladajúci člen Uri Zelcha, ktorý viacerým fanúšikom evokuje biblickú postavu Ježiša.

Orphaned Land – All Is One

Chalani sa nehrajú na žiadne rockové hviezdy a počas koncertov predkapiel sa potulovali medzi ľuďmi, zhovárali sa s nimi, rozdávali podpisy, alebo sa s nimi ochotne fotili. Spočiatku som mal obavy, keď pri prvej kapele bol Randal prázdny, ale potom sa rýchlo naplnil a Kobiho spomienka na bratislavský koncert spred siedmich rokov pre dvadsať ľudí bola už len úsmevnou reminiscenciou.

Kapela si publikum pochvaľovala, tak dúfajme, že sa k nám (ne)ospevovaní proroci čoskoro vrátia a spoločne vzdáme opäť hold našim mŕtvym spasiteľom…