8.6 C
Slovakia
streda, 23 septembra, 2020
Home Reporty Dráždivá? Zmyselná? Samoúčelná? Aj taká je experimentálna hudba

Dráždivá? Zmyselná? Samoúčelná? Aj taká je experimentálna hudba

14670841_10154594062663126_7040515739482986129_n

Súčasná experimentálna tvorba má možnosti aké nikdy predtým. Mechanizmus štátnej podpory, medziodborová a medzištátna integrácia, sociálne médiá, fungujúce komunity a hlavne hlad po nekonvenčnosti. Tieto determinanty sa však môžu veľmi ľahko stať pascou samotného diela, ktoré nemusí vznikať iba z potreby interpreta či dopytu zo strany publika, ale často aj zo špekulatívnych dôvodov. Potom je iba na umelcovom sebareflexii a vkusu. Musia byť pripravený na dôsledky v podobe neprijatia / nepochopenia zo strany návštevníka.

V prvom rade sme nesmierne radi, že vznikol medzinárodný projekt Fresh AIR, ktorý prináša do A4 – Nultý priestor – maratón súčasnej hudby – v rozptyle od improvizovanej až po komponovanú. Je vždy „osviežujúce“, keď môžete chodiť na predstavenia, ktoré nie sú závislé od počtu divákov v sále, a tak môže byť ich dramaturgia veľmi zaujímavá a občas aj dobre divoká. A práve improvizovanie môže priniesť rôzne chiméry. To interpret ani publikum nikdy dopredu nevie. Organizátori boli nútení spojiť pôvodné dva samostatné večery do jedného celku, takže sa mohla objaviť istá nesúrodosť, hoci divák dostal ešte väčší žánrový či štýlový rozptyl – elektroakustické a noise. A ako sa neskôr ukázalo aj poriadny kontrast. Ambientné plochy vedúce do melancholických zákutí, ale i dráždivej zmyselnosti predviedlo duo Pjoni a Kateřína Zochová v projekte PJNK. Harfa a violončelo vytvorilo veľmi zaujímavú zvukovú kombináciu. V určitých momentoch títo hudobníci zmiatli divákov, ktorí si neboli celkom istí, ktoré časti sú akustické a ktoré už elektronické. Nežný témbr bol pravým opakom toho, čo o čosi neskôr predviedlo duo Beam Splitter. Bolo to jedno z tých provokatívnych vystúpení, ktoré dráždia a zároveň poburujú. Niektorí diváci pri „škrekotoch“ a vokálnych orgiách vokalistky Audrey Chen odišli zo sály. Nevydržali jej inšpiráciu, ktorá bola vlastne kombináciou hrdelného monogolského spevu, scatu a beatboxu, podporovaná vypreparovaným saxofónovým zvukom Henrika Munkeby Nørsteba.

Audrey Chen – live 2015

Vrátili komunikáciu do jej prapôvodnej formy. Animozitou ukázali, ako dávno mohlo fungovať zachytenie zvukov a škrekov do umeleckého prejavu. Bolo to neobvyklé, provokatívne, kontroverzné – a priveľmi dlhé. Ku koncu sa zo sály ozvali posmešné hlasy zo strany jedného z návštevníkov, čo vyvolalo ďalšiu búrlivú reakciu. Avšak nezabúdajme, že v dejinách hudby sa objavujú mnohé prípady, keď publikum nemilosrdne vypískalo interpretov aj tvorcov. Za všetko možno spomenúť škandál na premiére Svätenie jari od Igora Stravinského. Večer zavŕšil projekt violončelistu Antona Lukoszevieze a basgitaristu Kasper T. Toeplitza, ktorý bol venovaný dvom velikánom hudby 21. storočia: Iannisovi Xenakisovi a Zbigniewovi Karlowskému. Kým prvé dve zoskupenia zasiahli poslucháčov cez fragmenty, tu sa zásah odohral na plnej ploche noisu.

Kasper T. Toeplitz & Zbiniew Karkowsky – live 2007

https://www.youtube.com/watch?v=o6KSeyFk6vI

Pevne veríme, že každý zo zúčastnených je nielen natoľko zdatným vo svojom obore, ale že predovšetkým ovláda svoje remeslo, a tak isto pevne veríme, že publikum, ktoré chodí na tieto vystúpenia má v sebe natoľko súdnosti, že vie kriticky prijímať a nie iba pasívne konzumovať všetko, čo sa okolo neho deje. Inak by to nemalo vôbec žiaden zmysel.